Záverečným krátkym filmom vrcholí miniséria fragmentov inscenácií národného divadla v národnej galérii. Milada je prirodzenou voľbou, ktorá viac než čokoľvek vypovedá o naliehavosti zvolenej témy a potvrdzuje jej aktuálnosť. Kolegom z divadla a filmu sa opäť podarilo v niekoľkých minútach sprostredkovať silný obsah a nenásilne prepojiť naše svety. Milada zasadená do útrob galérie je nečakane drásavým svedectvom obludnosti stalinských čias. Toto spojenie korešponduje aj s naším projektom – trio umelcov začalo maľovať veľkoformátovú maľbu na začiatku leta 1950, keď vrcholil proces s doktorkou Horákovou. Súčasťou procesu bola aj intenzívna propagandistická kampaň, ktorú dnes nazývame „škola nenávisti“. Prokuratúra bola zasypaná výzvami k hrdelnému trestu, na proces sa rozdávali lístky a nenávistné listy písali aj školopovinné deti. A na pražskom Výstavišti na plátne pribúdali šťastní občania, viali zástavy a k Stalinovým nohám sa sypali ruže.. Krátky film je inšpirovaný Inscenáciou Milada Činohry SND (autorská dokudráma Matúša Bachynca), ktorá vznikla v spolupráci SND a KADU – Kabinet audiovizuálnych divadelných umení, o.z. Vo filme sú použité texty z osobných listov Milady Horákovej, ktoré adresovala svojej dcére, manželovi, ostatným členom rodiny a priateľom z pankráckej väznice a archívny materiál Proces s Miladou Horákovou (1950; Národní filmový archiv Praha).
